V poslednej dobe sa čoraz častejšie objavujú v médiách informácie o neľudskom zaobchádzaní človeka so zvieratami. Nie som aktívny ochranca zvierat, neangažujem sa v žiadnom dobročinnom spolku, ale takéto správy ma nenechávajú ľahostajnou. Nepochopím ľudí, ktorí si najprv zaobstarajú psa a potom ho len tak opustia. To je v nás až toľko cynizmu? Mať domáce zviera znamená aj zodpovednosť. Ak to nedokážeme my dospelí, ako sa to naučia naše deti? pokračovanie článku
Pár dní dozadu som na facebooku objavila fotku malého dieťaťa. S rakovinou. Bol to živý obraz bolesti. Dieťatko s nádorom priamo na tvári a aj ruku malo zasiahnutú... Pod fotkou bola veta: Chcieť neznamená mať... Neprekážalo mi, že fb si takto cez pomoc robí reklamu. Podstatný bol pre mňa odkaz. Uvedomiť si vo svojom živote to podstatné. Nájsť a usporiadať si priority podľa ich skutočných hodnôt. pokračovanie článku
Do mestečka Ubud vo vnútrozemí, centra kultúry na Bali, som sa zamilovala na prvý pohľad. Nebolo ťažké podľahnúť jeho čaru, vďaka jeho pozitívnej energii si vyčistiť myseľ a dušu naplniť pestrofarebnosťou živých tradícií. Pre lepšie pochopenie pulzujúcich energií v tomto mestečku a jeho okolí je dôležité porozumieť náboženstvu, ktoré na Bali zohráva významnú rolu v rodinnom aj spoločenskom živote. pokračovanie článku
Hneď na druhý deň sme si prenajali motorku, malý skúter. V preplnených mestách je to najrýchlejší dopravný prostriedok. A hlavne sme nechceli pozorovať Bali cez sklo klimatizovaného auta. Bolo by to ako pozerať sa na film, vnímať farby a dej okolo seba, ale bez možnosti nasať vôňu prítomnosti. pokračovanie článku
Je slnečný marcový deň, čas ako stvorený na cestovanie. Stojím nedočkavo v letiskovej hale, s ruksakom na chrbte, plná očakávaní a zvedavosti. Prvýkrát Ázia. Prvýkrát Indonézia. Prvýkrát backpacking. Cieľ - ostrov Bali. Evokoval vo mne tri veci: exotiku, bombové útoky a americký sen v podobe Eat, Pray and Love. pokračovanie článku
Nazerám do pokrvného puta pretaveného do sýtych farieb znovu prežívaných spomienok. Čím si starší, tým na neho častejšie myslíš. A ja tiež. Nikdy som ho nepoznala. Spoznávam ho len prostredníctvom fotiek a tvojho mlčania, ktorým dávaš za pravdu sile príbehov, o ktorých mi rozprávala mama. pokračovanie článku
Cítim sa ako špongia, vpíjajúc do seba všetko dianie naokolo. Chcem obsiahnuť celý svet, ten môj je mi už primalý. Nerobím rozdiely medzi dobrom a zlom, svet v sebe túžim pocítiť v celej jeho rozmanitosti. Vnímanie ma celkom pohltilo. Chcem mu pošepnúť tichom noci svoje myšlienky a slnkom z nich vysušiť zaschnuté slzy minulých dní, čo sa ukrývajú v kútoch môjho ja. Vyšla som zo svojho úkrytu, lebo tak veľmi chcem byť úprimná k sebe, aj k svetu. pokračovanie článku
V lete si cestou do práce vychutnávam pohľad na voňavé lúky, kukuričné polia, stromy, čo svojimi korunami tvoria zelené brány a vrhajú nimi láskavé tiene na mlčiacu cestu. Ukryjem v nich spomienku na čaro uplynulej noci, večer mi ju cesta opäť pošepne. pokračovanie článku
Pozoruje ma z výšky. A ja jej pohľad opätujem. Je taká nádherná. Obdivujem jej ticho. Akoby sa vznášala nad hlukom a ušami sa dotýkala neba. Možno počúva pieseň tej, ktorej bola zasvätená... pokračovanie článku
Dnes som ti napísala sms. Mala som také zvláštne nutkanie, ktoré nepovolilo. Váhala som, lebo som nechcela vstupovať do tvojho sveta, pokým mi to sám nedovolíš... ale až dnes som to celé pochopila. Tvoja láska je tichá a oddaná. Aj preto som ti písala. Aby som nenarušila to vzájomné mlčanie blízkosti. Nemusím čakať na to, pokým ma prijmeš do svojho sveta, lebo vždy som do neho patrila. Čím som staršia, tým ti viac rozumiem. Možno aj preto, že som ti podobná. Gény sa nezaprú... pokračovanie článku
...venované Danke Janebovej pokračovanie článku
Stála som uprostred zelenej lúky. Mesiac mi osvetľoval bosé nohy, na rukách sa trblietali kvapky rosy, ktoré som pozbierala z ospalých kvetov. To miesto bolo niečím posvätné. Cítila som, že tam patrím. Uvila som z kvetov veľký veniec a vplietla ho do voňavej trávy. Túžila som obdarovať spiacu zem. Sadla som si doprostred kruhu. Nechcela som z neho vykročiť, mala som strach, že za jeho pomyselnými hradbami by moja sila stratila moc. pokračovanie článku
Každá duša má svoju vlastnú cestu. Možné prekážky, ktorými musí prejsť. Alebo by prejsť mala. To, či a ako to zvládne nie je hodnotené. Cesta je možnosťou. Naučiť sa niečo nové, posunúť sa o krok ďalej, alebo zostať stáť na jednom mieste. Všetko je na slobodnom rozhodnutí duše. Energie. Častokrát sa stane, že energie voľne neprúdia. Jedným z dôvodov je strach, strach otvoriť sa. Zahalí dušu do obranného múru a môže na to využiť vlastné zbrane duše. Skryje ho do jedného z jej archetypov. Napr. do dieťaťa, ktoré drieme v každej bytosti. Spontánne, živé, s odzbrojujúcim úsmevom a nefalšovanou infantilnosťou. Poviete si, čo je na tom zlé, keď človek v sebe to dieťa nepotláča? Keď ho sprevádza svetom dospelých, svetom pravidiel, veď trošku anarchie do zabehnutého stereotypu nezaškodí. Nie, nezaškodí. Ale čo ak sa to dieťa stane nástrojom nášho vlastného strachu? pokračovanie článku
Pre všetkých, ktorí veria, že zázraky sa nedejú len v rozprávkach... pokračovanie článku
Písmenká som vnímala ako most medzi paralelnými svetmi, medzi svetom, v ktorom človek žije a svetom, v ktorom túži žiť. Podstatou oboch svetov je láska. V nej mosty strácajú na význame. Je to všetko vo všetkom. Písanie mi odhalilo toto tajomstvo. Človek je tým, čím túži byť. Vnímajúca bytosť.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
