Schúlená v klbku som pozorovala mesiac, ktorý sa odrážal na jazere. Ten odraz bol živý, skôr som tušila, než chápala, odkaz, ktorý vietor rozfúkal v mojej mysli. Každý kúsok vesmíru má na výber, z čoho poskladá svoj život a do čoho zhmotní jeho energiu. Všetci a všetko sme ako mozaika. Každá je originálna. Kúsky nesúrodých farieb, ktoré v spojení vytvárajú nezameniteľnú podobu.
A tak som sa cítila aj ja. Krásna vo svojej nedokonalosti. S pocitom, že tento svet je tu pre mňa. A ja mu na oplátku vložím do útrob svoje túžby. Možno si ich niekto vypočuje, keď svoju tvár zaborí do zelenej lúky. Ako ja, ležiac s hlavou ponorenou medzi kvetmi, ktoré voňajú po odhalenom tajomstve.
Napriek chladu zostanem nepohnute až do svitania. Keď odraz mesiaca úplne vymizne a štebot vtákov víta príchod dňa, kvety mi pošepnú: Je čas ísť. Vráť sa, keď budeš opäť potrebovať načerpať silu. Nezabudni na svoj nemeton...
Zvuk kostolných zvonov ma prebudil zo sna a v ozvene ich pravidelných úderov doznievala veta: Nezabudni na svoj nemeton. Podľa keltskej mytológie je nemeton posvätné miesto, ktoré nebolo postavené ľudskou rukou. Vytvorila ho sama príroda: posvätné lúky, háje, vyvýšené miesta, často s prameňom alebo malým jazerom. Oproti uzatvoreným chrámom, stvorených ľudskými rukami, to bývali otvorené miesta, kde energie voľne prúdili zo všetkých strán. Bývalo zvykom, že ho Kelti ohraničovali v rituáloch, ale častokrát len symbolicky.
Nemeton. Človek môže voľne vstúpiť do tohto priestoru zasväteného životu. Ukrýva v sebe mnoho tajomstiev. Ale ak sa pozorne započúva, môžu byť odhalené. Často ich sami poznáme. Akoby ich matka zem hnala z našich duší, ako klíčiace semienko. Poznanie je v nás hlboko zakorenené. Našou úlohou je rozpamätať sa naň.
Rituál má svoje nepísané pravidlá. Zostať uväznený v kruhu, vo vlastných predstavách, by znamenalo nepochopenie odkazu toho miesta. Ak človek vstúpi do posvätného priestoru, pokorne stíši svoje vnútro pred obrovskou energiou. Zistí, že je jej súčasťou a z úcty k nej pocíti úctu k vlastnej sile. Sám si zvolí, aké bude mať miesto v jeho každodennom živote.
.......
Môj nemeton ukrývam vo svojom srdci. V prameni, ktorému túžim vytvoriť koryto, aby sa z neho mohla zrodiť rieka, s pevnými brehmi, so svojim začiatkom a neznámym koncom. Stane sa symbolom sily, ktorá vyviera z túžby po spojení. S mojim nemetonom.