reklama

Nezabudni na svoj nemeton...

Stála som uprostred zelenej lúky. Mesiac mi osvetľoval bosé nohy, na rukách sa trblietali kvapky rosy, ktoré som pozbierala z ospalých kvetov. To miesto bolo niečím posvätné. Cítila som, že tam patrím. Uvila som z kvetov veľký veniec a vplietla ho do voňavej trávy. Túžila som obdarovať spiacu zem. Sadla som si doprostred kruhu. Nechcela som z neho vykročiť, mala som strach, že za jeho pomyselnými hradbami by moja sila stratila moc.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Schúlená v klbku som pozorovala mesiac, ktorý sa odrážal na jazere. Ten odraz bol živý, skôr som tušila, než chápala, odkaz, ktorý vietor rozfúkal v mojej mysli. Každý kúsok vesmíru má na výber, z čoho poskladá svoj život a do čoho zhmotní jeho energiu. Všetci a všetko sme ako mozaika. Každá je originálna. Kúsky nesúrodých farieb, ktoré v spojení vytvárajú nezameniteľnú podobu.

A tak som sa cítila aj ja. Krásna vo svojej nedokonalosti. S pocitom, že tento svet je tu pre mňa. A ja mu na oplátku vložím do útrob svoje túžby. Možno si ich niekto vypočuje, keď svoju tvár zaborí do zelenej lúky. Ako ja, ležiac s hlavou ponorenou medzi kvetmi, ktoré voňajú po odhalenom tajomstve.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Napriek chladu zostanem nepohnute až do svitania. Keď odraz mesiaca úplne vymizne a štebot vtákov víta príchod dňa, kvety mi pošepnú: Je čas ísť. Vráť sa, keď budeš opäť potrebovať načerpať silu. Nezabudni na svoj nemeton... 

Zvuk kostolných zvonov ma prebudil zo sna a v ozvene ich pravidelných úderov doznievala veta: Nezabudni na svoj nemeton. Podľa keltskej mytológie je nemeton posvätné miesto, ktoré nebolo postavené ľudskou rukou. Vytvorila ho sama príroda: posvätné lúky, háje, vyvýšené miesta, často s prameňom alebo malým jazerom. Oproti uzatvoreným chrámom, stvorených ľudskými rukami, to bývali otvorené miesta, kde energie voľne prúdili zo všetkých strán. Bývalo zvykom, že ho Kelti ohraničovali v rituáloch, ale častokrát len symbolicky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemeton. Človek môže voľne vstúpiť do tohto priestoru zasväteného životu. Ukrýva v sebe mnoho tajomstiev. Ale ak sa pozorne započúva, môžu byť odhalené. Často ich sami poznáme. Akoby ich matka zem hnala z našich duší, ako klíčiace semienko. Poznanie je v nás hlboko zakorenené. Našou úlohou je rozpamätať sa naň.

Rituál má svoje nepísané pravidlá. Zostať uväznený v kruhu, vo vlastných predstavách, by znamenalo nepochopenie odkazu toho miesta. Ak človek vstúpi do posvätného priestoru, pokorne stíši svoje vnútro pred obrovskou energiou. Zistí, že je jej súčasťou a z úcty k nej pocíti úctu k vlastnej sile. Sám si zvolí, aké bude mať miesto v jeho každodennom živote.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

.......

Môj nemeton ukrývam vo svojom srdci. V prameni, ktorému túžim vytvoriť koryto, aby sa z neho mohla zrodiť rieka, s pevnými brehmi, so svojim začiatkom a neznámym koncom. Stane sa symbolom sily, ktorá vyviera z túžby po spojení. S mojim nemetonom.

Katarína Majerová

Katarína Majerová

Bloger 
  • Počet článkov:  93
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som vnímajúca bytosť. Milovaná a milujúca žena. Šťastná matka. A to stačí :-) Zoznam autorových rubrík:  Svet mojimi očamiSvet detí mojimi očamiSymbolikaZamysleniaTúlavé myšlienkyPuto spomienokCome in quietlyMy voice is LisaV rozhovore s láskou

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu