Ako šoférujeme, takí sme.

Autor: Katarína Majerová | 21.6.2011 o 23:40 | Karma článku: 8,31 | Prečítané:  1693x

V lete si cestou do práce vychutnávam pohľad na voňavé lúky, kukuričné polia, stromy, čo svojimi korunami tvoria zelené brány a vrhajú nimi láskavé tiene na mlčiacu cestu. Ukryjem v nich spomienku na čaro uplynulej noci, večer mi ju cesta opäť pošepne.

Stiahnem si okno a vychutnávam si čerstvý ranný vánok, na rukách mi z neho naskakujú príjemné zimomriavky. Kilometre ubiehajú, teším sa zo slnka, vôní, hudby a pohľadu na sýte farby divých makov popri ceste. Na diaľnici pohodu vystrieda adrenalínová jazda, občas si zašomrem na netrpezlivého vodiča kamióna, ktorý obieha svojho kolegu kamionistu. Ale nepokazí mi to náladu. Premávka čoraz viac hustne. Blížim sa k Bratislave. Už len pár minút a budem v práci. Dnes ma pohľad na zarmútenú Bratislavu (ako obvykle doma svietilo slnko, tu v meste je pod mrakom) nevyvedie z miery. Ale občas sa o to postará niekto na ceste. Som dobrá šoférka. A aj slušná žena. Ale občas šoférom cez sklo auta pošlem pár teplých slov. Bezohľadnosť na cestách sa v Bratislave stále stupňuje. Viem, že čas sú peniaze, mnohí sa niekam ponáhľajú. Ale u niektorých šoférov mi predbiehanie pripadá ako ich každodenná terapia. Na liečenie si svojich komplexov. Svojou jazdou nútia ostatných, aby si ich ráčili všimnúť, lebo oni sú tí dôležití. To ma dokáže nahnevať. A zároveň som z toho smutná.

Spomeniem si na cestovanie po Bali. Na prvý pohľad absolútny chaos, jazda bez pravidiel. A predsa majú svoje nepísané pravidlá, ktoré všetci dodržiavajú. Ulice preplnené autami a hlavne motorkami, čo sú najrýchlejším dopravným prostriedkom. Nikdy neviete, z ktorej strany vás kto obehne. Keď sa k vám niekto približuje, ohlási sa zatrúbením. Zvláštny spôsob, ale každopádne dajú o sebe vedieť. Ak sa prispôsobíte ich mysleniu a tempu, nemáte problém. Bola som tam takmer 3 týždne. A nevidela som tam jedinú nehodu. Napriek rozbitým cestám, hluku, prachu a smradu som na motorke nezažila nič tak negatívne, čo by mi znepríjemnilo deň. Necítila som tam totiž negatívnu energiu.

Celý život je o energiách. Verím v ich silu, či pozitívnu alebo negatívnu. Bratislava je plná tej negatívnej. Ak budeme stále len brať, nemôžeme očakávať, že mesto sa zachová inak. Ak nám nebude záležať na jeho dobre, nebude ani jemu záležať na tom našom. Mesto sme my, ľudia v ňom. Len na to zabúdame. A to nielen pri šoférovaní...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.


Už ste čítali?