Čím si starší, tým na neho častejšie myslíš. A ja tiež.

Autor: Katarína Majerová | 10.8.2011 o 9:20 | Karma článku: 10,50 | Prečítané:  1258x

Nazerám do pokrvného puta pretaveného do sýtych farieb znovu prežívaných spomienok. Čím si starší, tým na neho častejšie myslíš. A ja tiež. Nikdy som ho nepoznala. Spoznávam ho len prostredníctvom fotiek a tvojho mlčania, ktorým dávaš za pravdu sile príbehov, o ktorých mi rozprávala mama.

ON bol hrdý a schopný človek.

Rada si pozerám jeho fotky, na jeho charizmatickú tvár, elegantnú strohosť, vrásky, čo mu rozbrázdili tvár a vtlačili mu do duše poznanie bolesti. Ale nesťažoval sa. Oženil sa už ako starý mládenec, keď mal 37 rokov. Od mlada musel tvrdo pracovať v mlyne so svojim bratom. Jeho otec si rád užíval život, bol to bohém. To, čo mu zarobili synovia mletím múky, minul na kúpeľných pobytoch v spoločnosti žien.

ON bol tvrdý človek a starostlivý otec.

Mal syna, ktorého miloval oddanou a tichou láskou. Ale cítil sa vinným za svoje zlyhanie. Zlyhal ako otec. Zlyhal ako ochranca. Syn mal 9 rokov, keď s chlapcami z dediny našli starú rozbušku z vojnových čias. Prišiel o oko a niekoľko prstov. Pozerám sa na fotku, kde chlapec so šibalstvom v očiach odhrýza veľký kus z chleba. V nemocnici. Medzera medzi zubami mu zostala doteraz, len tej iskry v očiach je už pomenej... Svojmu synovi pomáhal do konca svojho života. Svojským spôsobom. Mlčky. S bolesťou sa nevyrovnal celý život. Časom im obom jazvy poznačili duše, ukrývajúc v nich svoj smútok.

ON bol pracovitý človek, pre nepriateľov kulak.

Dával robotu ľuďom. Vo vinici. V mlyne. Za mzdu. Aj tak ho označili červenou farbou ako strom odsúdený k zániku. Prepracovaný, s podlomeným zdravím, ale nie duchom, to ustál. Šťastná náhoda ho zachránila predtým, aby ho odvliekli neznámi muži v aute nevedno kam. Nezlomila ho zlomyseľnosť nepriateľov. Smrti však utiecť nedokázal. Prebdené noci, v časoch, kedy sa kvôli úspore energií muselo mlieť v noci a množstvo cigariet, čo vyfajčil, aby nezaspal, nekompromisne ukončili jeho životnú púť.

ON bol mojím starým otcom.

Nestihli sme sa už stretnúť. Spoznávam ho v jeho synovi, mojom tatkovi, ktorý mu aj po jeho smrti opláca starostlivosť spomienkami, ktoré žijú aj vo mne. Predstavujem si ho, ako so vzpriamenou postavou, s paličkou v ruke, hustými vlasmi, ktoré na slnku žiaria striebristým nádychom príde ku mne a povie mi: Édes kis lányom... Milé dievčatko... Primknem sa k nemu v tesnom objatí. Bude ma hladiť po vlasoch, svojimi zrobenými rukami plnými lásky. Budeme mlčať. A v tichu odkrývať jazvy bolestnej minulosti. Aby ich nakoniec mohol pohltiť duch času.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.


Už ste čítali?