Panta Rhei našich duší. Alebo nebojme sa byť sami sebou.

Autor: Katarína Majerová | 8.10.2013 o 8:08 | Karma článku: 5,25 | Prečítané:  443x

Túžba postúpiť ďalej vo vnímaní seba, aj univerza, je pravou podstatou nášho bytia. Sme súčasťou sveta, a rovnako je svet v nás. Ale nedáva nám to právo prisvojovať si z neho čokoľvek, lebo nám to nepatrí. Okrem seba samých nemáme nič.

 Lara Fairie

Všetko okolo nás sa mení. Nič nie je nemenné, lebo podlieha zákonu premeny. Podlieha mu aj naša duša. Prichádzame na svet, aby sme prehlbovali svoje poznanie, posúvali svoju dušu čoraz vyššie, tak, aby sme dokázali rozpoznať to, čo nám svet ponúka. Ľahko rozpoznateľného aj ukrytého. Vrátane toho, čo je v nás samých.

Už sme však zabudli, že sme tým najvzácnejším darom,

aký sa nám dostal.

Prestali sme sa vnímať ako cenné bytosti, máme neustále potrebu vymedzovať sa prostredníctvom rôznych statusov, názorov, identifikovať sa so starostlivo vybranými sociálnymi skupinami (v zmysle patriť k tým, čo sú úspešní, populárni, atď). A to všetko len preto, lebo nedokážeme byť šťastní sami so sebou, vo svojom vnútri. Preto chceme neustále niečo vlastniť, niekam patriť, niečo k sebe pridať.

Máme pocit, že my samotní sme pre okolie nudní a preto si vždy hľadáme niečo, čo by z nás urobilo tých zaujímavých.

Staráme sa o to, čo sa o nás hovorí viac, než o to,

čo v sebe skutočne cítime.

A aké pocity v nás reálne vyvoláva to, čo práve robíme. Preto sa až kŕčovite držíme toho, čo sme o sebe niekedy počuli (aj keď to už mohlo byť veľmi dávno, stačí, že to povedal niekto, koho názor rešpektujeme alebo koho názor je populárny). Aj keď to už teraz nemá pre nás žiadny význam, lebo to, čo nám slová mali dať, nám už dali.

A naviac - všetko dobré, čo o sebe počujeme,

je len akousi ozvenou prosieb nášho srdca, ktoré túži po tom,

aby sme tie slová objavili v sebe samých.

Sme milujúce bytosti túžiace po šťastí. Každý jeden z nás. Nikto nie je viac než niekto iný. Rozdielni sme len v tom, ako vnímame svet a najmä samých seba. Ak budeme na seba nazerať s láskou, rovnako budeme vnímať svet. Lebo pokým ju v sebe neobjavíme, zostane pred nami ukrytá.

Kedy ste si naposledy povedali, že sa máte radi?

Pohľad do zrkadla nás často rozosmeje. Je to také smiešne, nie? Rozprávať sa so sebou samým a ešte k tomu také banality. Veď to je jasné, že sa máme radi!

Ale potom sa pýtam, prečo nie sme schopní si to povedať do očí?

Bojíme sa nahliadnuť do svojho vnútra. Máme strach z toho, čo sa tam ukrýva. Ale práve tam objavíme poklad, ktorý je pre nás najvzácnejší. Svoje srdce. Svoje pocity. Odhodlanie. Vieru. Šťastie. Úsmev. Lásku. Ani knihy, filmy, hudba, či naši blízki nám nedokážu dať to, čo potrebujeme. Ak to budeme hľadať len v nich. A v prvom rade nie v sebe. Lebo keď sa odhodláme hľadať poklad vo svojom vnútri, otvorí sa pred nami nový svet. Nijako sa nebude odlišovať od toho, v ktorom sme boli doteraz. Zmení sa len náš pohľad naň. Na seba. Na veci. Na ľudí. Lebo už budeme vedieť, čo je pre nás najdôležitejšie. Každý z nás má svoj vlastný poklad. Je jedno, ako ho pomenujeme. Nezáleží mu na tom, ako ho vnímame. Len na tom, aby sme ho objavili. Tak, aby nám ukázal cestu za našim vlastným šťastím.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.


Už ste čítali?