Každá duša má svoju vlastnú cestu. Možné prekážky, ktorými musí prejsť. Alebo by prejsť mala. To, či a ako to zvládne nie je hodnotené. Cesta je možnosťou. Naučiť sa niečo nové, posunúť sa o krok ďalej, alebo zostať stáť na jednom mieste. Všetko je na slobodnom rozhodnutí duše. Energie. Častokrát sa stane, že energie voľne neprúdia. Jedným z dôvodov je strach, strach otvoriť sa. Zahalí dušu do obranného múru a môže na to využiť vlastné zbrane duše. Skryje ho do jedného z jej archetypov. Napr. do dieťaťa, ktoré drieme v každej bytosti. Spontánne, živé, s odzbrojujúcim úsmevom a nefalšovanou infantilnosťou. Poviete si, čo je na tom zlé, keď človek v sebe to dieťa nepotláča? Keď ho sprevádza svetom dospelých, svetom pravidiel, veď trošku anarchie do zabehnutého stereotypu nezaškodí. Nie, nezaškodí. Ale čo ak sa to dieťa stane nástrojom nášho vlastného strachu?