Nezabudni na svoj nemeton...

Autor: Katarína Majerová | 2.2.2011 o 0:15 | (upravené 9.8.2011 o 22:12) Karma článku: 3,00 | Prečítané:  796x

Stála som uprostred zelenej lúky. Mesiac mi osvetľoval bosé nohy, na rukách sa trblietali kvapky rosy, ktoré som pozbierala z ospalých kvetov. To miesto bolo niečím posvätné. Cítila som, že tam patrím. Uvila som z kvetov veľký veniec a vplietla ho do voňavej trávy. Túžila som obdarovať spiacu zem. Sadla som si doprostred kruhu. Nechcela som z neho vykročiť, mala som strach, že za jeho pomyselnými hradbami by moja sila stratila moc.

Schúlená v klbku som pozorovala mesiac, ktorý sa odrážal na jazere. Ten odraz bol živý, skôr som tušila, než chápala, odkaz, ktorý vietor rozfúkal v mojej mysli. Každý kúsok vesmíru má na výber, z čoho poskladá svoj život a do čoho zhmotní jeho energiu. Všetci a všetko sme ako mozaika. Každá je originálna. Kúsky nesúrodých farieb, ktoré v spojení vytvárajú nezameniteľnú podobu.

A tak som sa cítila aj ja. Krásna vo svojej nedokonalosti. S pocitom, že tento svet je tu pre mňa. A ja mu na oplátku vložím do útrob svoje túžby. Možno si ich niekto vypočuje, keď svoju tvár zaborí do zelenej lúky. Ako ja, ležiac s hlavou ponorenou medzi kvetmi, ktoré voňajú po odhalenom tajomstve.

Napriek chladu zostanem nepohnute až do svitania. Keď odraz mesiaca úplne vymizne a štebot vtákov víta príchod dňa, kvety mi pošepnú: Je čas ísť. Vráť sa, keď budeš opäť potrebovať načerpať silu. Nezabudni na svoj nemeton...  

Zvuk kostolných zvonov ma prebudil zo sna a v ozvene ich pravidelných úderov doznievala veta: Nezabudni na svoj nemeton. Podľa keltskej mytológie je nemeton posvätné miesto, ktoré nebolo postavené ľudskou rukou. Vytvorila ho sama príroda: posvätné lúky, háje, vyvýšené miesta, často s prameňom alebo malým jazerom. Oproti uzatvoreným chrámom, stvorených ľudskými rukami, to bývali otvorené miesta, kde energie voľne prúdili zo všetkých strán. Bývalo zvykom, že ho Kelti ohraničovali v rituáloch, ale častokrát len symbolicky.

Nemeton. Človek môže voľne vstúpiť do tohto priestoru zasväteného životu. Ukrýva v sebe mnoho tajomstiev. Ale ak sa pozorne započúva, môžu byť odhalené. Často ich sami poznáme. Akoby ich matka zem hnala z našich duší, ako klíčiace semienko. Poznanie je v nás hlboko zakorenené. Našou úlohou je rozpamätať sa naň.

Rituál má svoje nepísané pravidlá. Zostať uväznený v kruhu, vo vlastných predstavách, by znamenalo nepochopenie odkazu toho miesta. Ak človek vstúpi do posvätného priestoru, pokorne stíši svoje vnútro pred obrovskou energiou. Zistí, že je jej súčasťou a z úcty k nej pocíti úctu k vlastnej sile. Sám si zvolí, aké  bude mať miesto v jeho každodennom živote.

.......

Môj nemeton ukrývam vo svojom srdci. V prameni, ktorému túžim vytvoriť koryto, aby sa z neho mohla zrodiť rieka, s pevnými brehmi, so svojim začiatkom a neznámym koncom. Stane sa symbolom sily, ktorá vyviera z túžby po spojení. S mojim nemetonom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Teroristi útočili v egyptskej mešite, zabili najmenej 184 ľudí

Bombový útok smeroval na členov bezpečnostných síl.

DOMOV

Parlamentné voľby by vyhral Smer, Kollár predbehol SNS

Kotlebova strana sa by sa podľa prieskumu dostala až na šieste miesto.

SVET

Asad necháva státisíce ľudí umierať od hladu

Vojna proti Islamskému štátu sa skončila.


Už ste čítali?