Nechcem sa tu nikoho dotknúť. Každý vychováva deti najlepšie, ako vie. No z niektorých detičiek v kočíku mám pocit, akoby sa ich tento svet ani netýkal.
Nie, to nie sú dobré deti. To nie sú vychované deti.
Sú to deti, ktoré sa cítia byť samé.
Preto sa utiahli do svojho sveta. Nestačí im dať hračky, sadnúť si s nimi niekde na terasu, nech sa hrajú. A my si zatiaľ v kľude môžeme vypiť kávičku s kamarátkou. Tie deti potrebujú len malinký impulz k tomu, aby nadobudli opäť odvahu žiť v tomto svete. Netušíme, aké zážitky si so sebou priniesli z minulých životov. Nevieme, čím všetkým žije ich dušička. Sme tam síce pri nich, postaráme sa o to, aby neboli hladné, smädné, prebalíme ich, aj pohladíme, ale je to stále málo.
Rozprávajme sa so svojimi deťmi.
Nie sú to malé zvieratká či živé bábiky, ktoré nás majú rozveseliť.
Nemyslím tým prirodzenú radosť z toho, že ich máme, alebo neovládateľný smiech, ktorého sa nezdržíme, keď naše deti niečo vyvedú. Všetko ale má svoje medze. Nech dieťatko nemá pocit, že je cvičenou opičkou. Na vianoce z neho robíme sobíka, na veľkú noc zajačika, na prechádzkach medvedíka s uškami. Skutočne chceme, aby sa tak naše dieťa cítilo?
Je to ľudská bytosť, tak ako my. Nevadilo by mi to, ak by sme to brali ako recesiu a rovnako by sme sa obliekli aj my. Vtedy by to bolo fér. Vtedy by to bola tá ozajstná zábava.
Inak dieťa používame len k tomu, aby sme pobavili seba, svoju rodinu
a samozrejme známych na sociálnej sieti.
Aj to malé stvorenie má svoju hodnotu. A zaslúži si úctu. Vtedy to ešte berie ako hru. Ale časom si to uvedomí. A môže mu to narobiť v psychike problémy. Bude si myslieť, že svet od neho očakáva teatrálne výkony. A že byť prirodzeným znamená byť nudným.
Sú to malé dokonalé bytosti. Slovami jednej lekárky -
deti nie sú zmenšeninou dospelého.
Platí to v medicíne a platí to aj v psychológii. A že sú to naše deti, ešte neznamená, že musia rovnako myslieť a konať. Do istej miery ich ovplyvníme, ale nedokážeme ich úplne zmeniť. Iba ak by sa rozhodli byť iné z lásky k nám. Ale tým by popreli samé seba. Neboli by šťastné. A pohľad na ne by nám naše zlyhanie neustále pripomínalo. Dovoľme im, aby objavovali svet samé. A tak, ako chcú.
